Farský kostol sv. Michala archanjela v Nemčiňanoch
Farský kostol sv. Michala archanjela v Nemčiňanoch je popri Pribinovom kostole v Nitre, kostole sv. Michala archanjela na vŕšku v Dražovciach, filiálnom kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, či kláštornom kostole sv. Benedikta, opáta v Hronskom Beňadiku, jedným z najstarších v širokom okolí.
S jej stavbou začali obyvatelia Nemčinian už v 1. polovici 13. storočia a jeho románsku časť ukončili v roku 1249, čo možno vyčítať aj z rímskych číslic na oblúku lodi kostola. Kostol je jednoloďová stavba s polkruhovou apsidou, z oboch strán má prístavby. Apsida je zaklenutá valenou klenbou. V polkruhovom triumfálnom oblúku má románske nárožné rímsy. V rokoch 1716 – 1720 bol prestavaný do barokového slohu. Chrámová loď bola predĺžená a zaklenutá pruskými klenbami. V rokoch 1788 – 1790 bola dobudovaná sakristia a veža a víťazným oblúkom bolo sanctuárium spojené s obdĺžnikovou loďou. V západnej časti lode sa nachádza barokový chór s konvexným parapetom. Z vonkajšej časti lode má kostol oporné piliere s pultovými strieškami.
Centrom interiéru je hlavný oltár, ktorý tvorí obraz sv. Michala archanjela, patróna kostola. Pod ním sa nachádza bohostánok, po jeho oboch stranách sú sochy klaňajúcich sa anjelov. V prednej časti lode vpravo sa nachádza socha Božského Srdca Ježišovho, z druhej strany vľavo socha sv. Jozefa, v zadnej časti lode vpravo je socha sv. Antona Paduánskeho, oproti vľavo socha sv. Terezie z Lisieux. Úplne vzadu pod chórusom vpravo je socha Panny Márie, oproti vľavo sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie. Pri vstupe do kostola vo vnútri je socha plačúcej Lasaletskej Panny Márie, ktorú zadovážil pán farár Štefan Ondrúšek, pri spovedelnici, v zadnej časti kostola, sa nachádza malá socha kapucínskeho svätca Pia z Pietralciny, známeho pod menom Páter Pio. Na priečelí lode vpredu vpravo je veľký kríž, vedľa neho menší obraz Troch svätých košických mučeníkov a pred ním relikviár s ostatkami týchto svätcov. Pred krížom sa nachádza kamenná krstiteľnica. Z druhej strany na priečelí vpredu vľavo sa nachádza veľký obraz Božieho Milosrdenstva, vedľa neho menší obraz sv. Faustíny a pred ním relikviár s ostatkami tejto svätice.
Všetky maľby kostola majú veľkonočný motív. Nad hlavným vchodom zvonka sa nachádza obraz zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Vo vnútri lode, v prednej časti je obraz Neveriaci Tomáš a v zadnej časti lode Emauzskí učeníci.
Pôvodne mala veža i kostol šindľovú strechu. No po požiari zvonica i šindľová strecha zhoreli, a tak v rokoch 1948 – 49, za pôsobenia pána farára Štefana Bulku, bola ku hlavnej lodi kostola pristavaná 21 m vysoká veža s ihlancovou strechou. Na vrchole ihlana sedí guľa, ako symbol zeme a na nej 1,2 m vysoký jednoramenný kríž. Za pôsobenia pána farára Stanislava Garaja dostala loď kostola škridlovú krytinu. Vo veži sú tri zvony – veľký zvon, ktorý nesie názov patróna kostola „Michal,“ je z roku 1924 a bol odliaty v zvonárskej dielni Bělohoubek v Hradci Králové, stredný zvon sv. Benedikta – opáta z roku 2012 odliala zvonárska dielňa Albína Iváka z Liptovských Sliačov a malý zvon z roku 1868 bol odliaty v Budapešti.
Kostol sa nachádza v krásnej scenérii prírodného prostredia na kopci nad dedinou. V roku 1949 bola ku kostolu vybudovaná prístupová cesta a spevnil sa svah pod kostolom. Za pôsobenia pána farára Jozefa Dúca bola cesta rozšírená a spevnená betónovým povrchom. Vedľa vstupnej cesty sa nachádza pomník nenarodeným deťom, o ktorého výstavbu sa postaral vdp. Anton Solčianský, rodák z Veľkých Vozokán. Pred vstupom do kostola vľavo sa nachádza misijný kríž. Krásnu scenériu kostola ešte umocňuje jaskynka Lurdskej Panny Márie, nachádzajúca sa za kostolom, ktorú dal postaviť pán farár Štefan Ondrúšek. Nad ňou sa vyníma dvojramenný cyrilometodský kríž.
Na starom cintoríne vedľa farského kostola, na ktorom sa už nepochováva, sú pochovaní traja kňazi, ktorí pôsobili vo farnosti: Ján Szabo, pôsobil v rokoch 1868 – 1879, Ján Škoda, pôsobil v rokoch 1909 – 1925 a Vincent Boleček, pôsobil v rokoch 1927 – 1945.
Služby vo Farskom kostole sv. Michala archanjela v Nemčiňanoch
Organistka: Ing. Jana Kériová Vedúca spevokolu: Lýdia Kériová
Kostolníci: Martin Labuda, Jozef Labuda
Ekonómky: Mária Labudová ml; Anna Labudová
Starostlivosť o liturgické odevy a obrusy: Mária Labudová st.
Miništranti: Štefan Čulík Filip Galamboš Jakub Galamboš
Členovia Farskej ekonomickej rady:
Jozef Nízl, Jozef Hudák, Július Čulík, Erik Bajan, Mgr. Jana Procházková
Z dávnej histórie farnosti Nemčiňany
V dávnej dobe patrili Nemčiňany do Svätobenediktínskeho opátstva. Majetky benediktínov zasahovali aj do územia Nemčinian a Rohožnice. Mnísi – benediktíni viedli duchovnú správu v Nemčiňanoch, v Rohožnici, v Malých Vozokanoch, Veľkých Vozokanoch, v Malých Volkovciach a Veľkých Volkovciach.
Pôvodná fara v Nemčiňanoch bola postavená už v roku 1250, kde býval kňaz, ktorý sa staral o duchovné potreby veriacich, no jurisdikčne podliehal farárovi v Hronskom Beňadiku. Samostatná farnosť vznikla až v roku 1438. V roku 1747 bola postavená nová farská budova.
Zaujímavosťou je, že ešte skôr vznikla farnosť vo Veľkých Vozokanoch, terajšej nemčinianskej filiálky, nakoľko už v roku 1228 existoval vo Veľkých Vozokanoch biskupský majetok s cieľom šírenia a upevňovania kresťanstva na danom území, a tým hmotne zabezpečiť založenie farnosti. Fara vo Veľkých Vozokanoch sa datuje od roku 1308, čo je pravdepodobne aj rok vzniku farnosti. Do farnosti patrili aj susedné Malé Vozokany. Nie je isté, či určitý čas nepatrili do farnosti Veľké Vozokany aj Nemčiňany, ale pravdepodobne Nemčiňany boli pod správou Hronského Beňadika. V čase prvých tureckých vpádov v 16. storočí sa prejavil citeľný nedostatok kňazov. Z toho dôvodu bola farnosť vo Veľkých Vozokanoch viac rokov neobsadená a v polovici 16. storočia zanikla a spadla pod farnosť Nemčiňany. Do farnosti Nemčiňany patrila aj filiálka Volkovce. Od polovice 16. storočia sa začal šíriť protestantizmus v podobe evanjelickej a kalvínskej viery. Šírila ho najmä drobná šľachta, ktorej išlo o získanie majetkov, preto pod heslom: „Cuius regio – eius religio“ (čiže koho pôda, toho náboženstvo) rozhodovali o náboženstve poddaných na svojom území. V prvej polovici 17. storočia sa začala rozsiahla rekatolizačná činnosť, ktorá mala za cieľ zakladať alebo obnovovať katolícke farnosti. Veľkú zásluhu na rekatolizácii v danom území mala jezuitská posádková misia sídliaca v Leviciach. V tom čase, v roku 1647 sa opäť obnovila farnosť vo Veľkých Vozokanoch, pod ktorú opäť patrili aj Malé Vozokany, no tie v rokoch 1663 – 1679 prešli pod farnosť Vieska nad Žitavou. V roku 1679 patrili už Veľké Vozokany a Malé Vozokany pod farnosť Nemčiňany. V roku 1787 bola vo Veľkých Vozokanoch zriadená kaplánka, kde pôsobili kňazi – kapláni a venovali sa duchovnej službe pre tamojších veriacich, ale jurisdikčne patrili pod farnosť Nemčiňany. Od roku 1813 táto kaplánka zaniká. Určitý čas v 18. storočí bola samostatnou farnosťou aj obec Volkovce, no neskôr prešla pod správu nemčinianskej farnosti.
V dávnej dobe patrila farnosť Nemčiňany do Ostrihomského arcibiskupstva, do Tekovského archidiakonátu a Svätobeňadického dekanátu. Hodno ešte spomenúť založenie Arcibratstva Františka Serafického dňa 28. decembra 1702 na fare v Nemčiňanoch.
Z novodobej histórie farnosti Nemčiňany
Po rozpade Rakúsko – Uhorskej monarchie v roku 1918 a zriadení 1. Československej republiky vzala Svätá Stolica územie niekdajšej Ostrihomskej arcidiecézy nachádzajúcej sa na slovenskom území do svojej správy a zriadila najskôr Trnavskú apoštolskú administratúru. V tom čase patrila farnosť Nemčiňany pod dekanát Svätý Beňadik. Pápež Pavol VI. 30. decembra 1977 konštitúciou Qui divino povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na arcidiecézu a Kongregácia pre biskupov zmenila 31. decembra 1995 názov Trnavskej arcidiecézy na Bratislavsko – Trnavskú arcidiecézu. Vtedy farnosť Nemčiňany patrila pod dekanát Nitra B. Neskôr pričlenili farnosť do dekanátu Zlaté Moravce V roku 1986 bola postavená terajšia nová budova fary. Stará fara bola čiastočne zbúraná, ostatná časť bola zrenovovaná za pôsobenia pána farára Jozefa Dúca a slúži pre stretnutia spevokolu a mládeže.
Veľká zmena vo farnosti nastala v roku 2001 zriadením novej farnosti Čierne Kľačany, ktorá, dovtedy ako filiálna obec, bola vyňatá z farnosti Zlaté Moravce a k tejto novej farnosti pričlenili filiálku Volkovce, ktorá dovtedy patrila pod farnosť Nemčiňany. Ešte väčšou zmenou v dejinách farnosti bol 14. február 2008, kedy v rámci reorganizácie západných diecéz na Slovensku bola farnosť Nemčiňany pridelená do nitrianskej diecézy a znovu zriadeného dekanátu Hronský Beňadik.
Kňazi – rodáci z farnosti Nemčiňany.
Nemčiňany:
ICLic. Ondrej Porubec
narodený: 30. novembra 1941 v Nemčiňanoch
kňazská vysviacka: 27. júna 1965 v Bratislave
primičná sv. omša: 4. júla 1965 v Nemčiňanoch
pôsobenie: 1965 – 1967 základná vojenská služba
1967 – 1969 kaplán v Námestove
1969 – 1999 farár v Toporci
1998 – titul IcLic. na Univerzite v Lubline (Poľsko)
zomrel 22. novembra 1999 v Toporci
pochovaný 25. novembra 1999 na cintoríne v Toporci
Mgr. Jozef Bajan
narodený: 24. februára 1971 v Zlatých Moravciach
kňazská vysviacka: 15. júna 1996 v Bratislave
primičná sv. omša: 23. júna 1996 v Nemčiňanoch
pôsobenie: 1996 – 1997 kaplán v Šamoríne
1997 – 1999 kaplán v Želiezoviciach
1999 – 2008 administrátor v Santovke
od r. 2008 farár v Novej Dedine
Mgr. Martin Nízl
narodený: 29. júna 1975 v Zlatých Moravciach
kňazská vysviacka: 15. júna 2002 v Bratislave
primičná sv. omša: 22. júna 2002 v Nemčiňanoch
pôsobenie: 2002 – 2003 kaplán v Hurbanove
2003 – 2004 kaplán v Leviciach
2004 – 2010 administrátor v Dolnom Piali
2010 – 2014 administrátor v Závade
2014 – 2017 administrátor v Čeladiciach
od r. 2017 výpomocný duchovný v Bánovciach n. B
Veľké Vozokany:
Pavol Bachan
narodený: 17. novembra 1926 vo Veľkých Vozokanoch
kňazská vysviacka: 21. augusta 1951 v Trnave
primičná sv. omša: 26. augusta 1951 vo Veľkých Vozokanoch
pôsobenie: august – oktober 1951 výpomoc v Tes. Mlyňanoch
1951 – 1952 kaplán v Dóme sv. Martina v Bratislave
1952 – 1954 základná vojenská služba
1954 – 1955 kaplán v Dolnej Krupine
1955 – 1956 kaplán v Šaštíne
1956 – 1962 kaplán v Topoľčanoch
február – apríl 1962 dočasný adm. Nitr. Blatnica
1962 – 1968 administrátor v Krškanoch
1968 – 1970 administrátor v Šipiciach
1970 – 1981 administrátor v Krškanoch
1981 – 1990 administrátor v Drahovciach
1990 – 1995 zdravotný pobyt vo Veľkých Vozokanoch
1995 – 1999 administrátor v Tekovských Nemciach
1999 – 2005 administrátor v Čeľadiciach
2005 – 2006 výpomocný duchovný v Záh. Bystrici
2006 – 2009 na odpočinku v Záhorskej Bystrici
zomrel: 18. júna 2010 v Trnave
pochovaný: 22. júna 2010 vo Veľkých Vozokanoch
ThDr. Ing. Anton Solčiansky PhD
narodený: 14. apríla 1961 v Zlatých Moravciach
kňazská vysviacka: 4. júla 1994 v Trnave
primičná sv. omša: 5. júla 1994 vo Veľkých Vozokanoch
pôsobenie: júl – august 1994 kaplán v Dvorníkoch nad Váhom
1994 – 1997 štúdium biblickej teológie v Ríme
1997 – 1999 administrátor v Grinave a v Limbachu
1997 – 2009 odb. asistent na CMBF UK v Bratislave
1998 – 2002 prefekt Kňazského seminára v Bratislave
apríl – august 2000 adm. v Grinave a v Limbachu
2002 – 2009 administrátor v Záhorskej Bystrici
2003 ukončenie doktorandského štúdia
júl – september 2009 výpom. duchovný Záh. Bystrica
2009 – 2012 formačný pobyt v Kartúze Serra S. Bruno
2012 – 2013 formačný pobyt v Kartúze Lucca Farneta
február – apríl 2013 výpomoc v kostole sv. Ladislava
apríl – júl 2013 výpomoc v Dóme sv. Mikuláša v TT
2013 – 2017 rektor Dómu sv. Mikuláša v Trnave
2017 administrátor v Bajči
Z farnosti Nemčiňany majú svoje korene aj kňazi:
Mgr. Ľudovít Malý, narodený 6. augusta 1972 v Zlatých Moravciach, za kňaza vysvätený 14. júna 1997 v Bratislave, toho času farár v Merašiciach. Jeho otec pochádza z Nemčinian.
Mgr. Peter Bucheň, narodený 21. februára 1982 v Zlatých Moravciach, za kňaza vysvätený 17. júna 2006 v Bratislave, toho času administrátor v Čifároch. Jeho otec pochádza v Veľkých Vozokán.
Mgr. Stanislav Garaj, narodený 9. októbra 1976 v Zlatých Moravciach, za kňaza vysvätený 15. júna 2002 v Bratislave, toho času farár a dekan v Bánovciach nad Bebravou. Jeho matka pochádza z Veľkých Vozokán. V rokoch 2007 – 2015 bol administrátorom v Nemčiňanoch.
Chronológia pôsobiacich kňazov vo Farnosti Nemčiňany
1630 Ján Bajmócy, farár
1647 – 1659 Ondrej Tešinský, farár
1677 – 1679 Martin Šimkovic, administrátor
1679 – 1686 Július Duleytko, farár
1690 – 1691 Mikuláš Solčiansky, farár
1691 Ján Gabrieli, administrátor
1691 – 1692 Matej Mancsmann, farár
1693 – 1702 Mikuláš Buzasy, farár
1702 – 1711 Ján Tomaškevič, farár
1711 – 1729 Ján Anton Husár, farár
1730 – 1738 Ondrej Ravas, farár
1738 – 1781 Ján Bílik, farár
1781 – 1782 Ondrej Hanzlik, administrátor
1782 – 1807 Štefan Rybecký, farár
1807 – 1824 Imrich Markovič, farár
1824 – 1849 Ignác Husár, farár
1849 – 1868 Ján Majtán, farár
1868 – 1879 Ján Szabo, farár
1879 Albert Turčan, administrátor
1879 – 1899 Štefan Kittenberger, farár
1880 – 1886 Jozef Tomann, kaplán
1886 – 1893 Ján Novotný, kaplán
1894 Vojtech Remenár, kaplán
1894 – 1897 Ján Molnár, kaplán
1897 – 1898 František Puhan, kaplán
1898 – 1899 Jozef Dékay, kaplán
1899 Jozef Dékay, administrátor (asi dva mesiace)
1899 – 1909 Albert Tunsanyi, farár
1899 – 1900 Ondrej Vendégh, kaplán
1900 – 1901 Konštantín Orbán, kaplán
1901 – 1909 Ján Spalik, kaplán
1909 Vojtech Dénes, administrátor (asi štyri mesiace)
1909 – 1925 Ján Škoda, farár
1909 – 1910 Günter Démes, kaplán
1910 – 1911 Július Biro, kaplán
1911 – 1913 Gašpar Kianicska, kaplán
1913 – 1914 František Puhan, kaplán
1914 – 1915 Ľudovít Fazekas, kaplán
1915 – 1918 Ondrej Szentgyörgyi, kaplán
1918 – 1920 Július Hollós, kaplán
1921 Anton Pánik, kaplán
1924 – 1926 Alojz Blaho, kaplán
1926 – 1927 Ján Šemmiczer, administrátor (asi rok)
1927 – 1945 Vincent Boleček, farár
Podľa zápisov v Knihe pokrstených sa zdá, že nemal stáleho kaplána. Na výpomoc sa vždy na krátke obdobie vystriedali viacerí kapláni, aj administrátori.
Najdlhšie obdobie tu pôsobili:
1939 – 1941 Ján Bartoš, kaplán
1942 Gejza Navrátil, kaplán
1942 – 1945 Bartolomej Valo, kaplán
1945 – 1946 Jozef Varga, kaplán
1946 – 1959 Štefan Bulka, farár
1946 sa vystriedali viacerí výpomocní duchovní:
Dr. František Sersen, salezián
Alojz Koza, salezián
Andrej Dermek, salezián
Ján Mlynka
1948 – 1949 Teodor Bende, kaplán
1949 – 1951 Alexander Csudai, kaplán
1951 Jozef Novák, kaplán
1954 Pavol Bachan, kaplán
1959 – 1970 Štefan Ondrušek, farár
nemal stáleho kaplána.
1970 – 1971 Andrej Gálik, administrátor
1971 – 1976 Anton Kalúz, administrátor
1976 – 1980 Jozef Labuda, administrátor
v roku 1980 uväznený. Od toho času sa v duchovnej správe Farnosti vystriedali viacerí kňazi:
1980 Peter Kučera, kaplán
1980 – 1981 Peter Franek, kaplán
1981 – 1999 Ondrej Valach, farár
1999 – 2000 Dušan Berta, administrátor
2000 – 2001 Ján Buček, administrátor
apríl, máj, jún 2001 Jozef Kemp, administrátor
2001 – 2007 Jozef Dúc, administrátor
2007 – 2015 Stanislav Garaj, administrátor
2015 – Jaroslav Ondráš, farár