Vianočná omša vo dne
Zišli sme sa tu dnes, aby sme i takto vo dne oslávili príchod Božieho Syna na svet – narodenie Dieťaťa Ježiša, ktorý prišiel na tento svet, aby nás oslobodil z moci Zlého – z moci hriechu. Slávenie jeho narodenín sa stalo tou najslávnejšou oslavou narodenia v dejinách ľudstva, ktoré sa každoročne slávi vo všetkých kútoch sveta. Prečo je tomu tak? Pretože v tento deň sa stalo, čo ešte dejiny ľudstva nezaznamenali. Dnes sa spojilo nebo so zemou. Boh zostúpil na zem k ľuďom, aby sa stal človekom. Tak sa Boží Syn stáva Bohočlovekom. Preto i anjeli blahoželajú bytostiam v oboch sférach: „Sláva na nebi – Pokoj na zemi!“ Tieto dva výroky, ktoré nám zanechali anjeli, sa majú vzájomne udržiavať.
A tu máme vysvetlenie, prečo je dnes na svete toľko ľudskej zloby, zla a nenávisti. Pretože je málo viery v Boha, málo lásky k nemu i k ostatným ľuďom. Zabúda sa na oslavu Boha, a preto je málo pokoja na zemi. A pritom pokoj je taký nádherný, po ktorom všetci túžime.
Tento pokoj nám opisuje aj prorok Izaiáš v dnešnom prvom čítaní: „Aké krásne sú na horách nohy posla, ktorý hlása pokoj. (Iz 52, 7) Je to posol dobrej zvesti. Týmto poslom je sám Ježiš, ktorého narodenie dnes oslavujeme. „Mnoho raz a rozličným spôsobom hovoril k nám Boh prostredníctvom prorokov, v poslednom čase k nám prehovoril ústami svojho Syna“ (Hebr. 1, 1 – 2) – poučuje nás sv. Pavol v dnešnom druhom čítaní. Áno. Obdobie prorokov sa ukončilo, nadišla plnosť časov – obdobie ohlasovania Kristovho evanjelia. Dejiny ľudstva sa prelomili v tomto čase. A to až natoľko, že doteraz píšeme dejiny „pred a po Kristovi.“ Dokonca ani ateisti sa v tomto nemohli vyhnúť v počítaní času, len zmenili názov „pred našim a nášho letopočtu.“ Len nezdôvodnili, čo je príčinou tejto hranice letopočtu.
Vidíme, aký základný smer určil Ježiš vstupom do dejín ľudstva. Boh sa stal človekom. On, Boh – Slovo, bol od počiatku, tak ako nám to opisuje dnešné evanjelium. Ale nadišla chvíľa, keď „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ (Jn 1, 14) Ježiš sa narodil, prišiel medzi nás a prebýval medzi nami. „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.“ (Jn 1, 11 – 12)
Nuž, či nie je ďalšia radosť z toho, že i nám sa dal spoznať? Veď toto naše zhromaždenie svedčí o tom, že i my sme ho spoznali a prijali. A tak i my sme Božími deťmi. Zaráža nás však skutočnosť, že ho v tú presvätú noc neprijali Betlehemčania. Ale neodsudzujme ich. Hoci sme časovo i miestne veľmi vzdialení od udalostí Ježišovho narodenia, aj my ho často neprijímame. Je to vtedy, keď sa sprotivíme Božej vôli. Každý náš hriech je naše odmietnutie Ježiša.
Tak, ako vtedy, keď Jozef s Máriou hľadali v Betleheme prístrešok pre narodenie Ježiša, tak Ježiš aj v dnešnom modernom svete prechádza našimi mestami a dedinkami a prihovára sa, ponúka sa, kto chce byť jeho priateľom.
Tam stojí skupinka mladých ľudí – chlapcov a dievčat. Ježiš pristúpi k nim a prihovorí sa: „Som Ježiš, váš brat. Pôjdem sa vami. Príjmete ma medzi seba?“ Oni udivene hľadia na seba a hovoria: „Ježiš? Takého nepoznáme. Nič sme o tebe nepočuli. Náš brat? Nikto nám nepovedal, že by sme mali takého brata. Vymenia si medzi sebou pohľady a bavia sa pokojne ďalej.
Vstúpi do jedného z panelákov na sídlisku. Príde na tretie poschodie a zazvoní. Zdnuka počuť veselé hlasy. Otvorí domáca pani. „Som Ježiš Kristus a chcel by som navštíviť vašu rodinu“ – prihovorí sa Ježiš. Domáca pani prekvapene pozerá: „Prepáčte, pane, ale máme práve návštevu, deti sú pri počítači a ja som veľmi zaneprázdnená s obsluhou. Možno nabudúce.“ Ježiš sa obráti sa a podíde k susedným dverám. Zazvoní. Čaká. Nič. Klope. Nijaká odpoveď. Sú odcestovaní.
Opäť vyšiel von z paneláku. Tam na stavbe pracuje skupina chlapov. Pristúpi k nim a vraví: „Som Ježiš z Nazaretu, tesár. Chcel by som pracovať s vami. Príjmete ma do party?“ Mužovia sa rozpačito obzerajú a nakoniec sa predsa jeden osmelí a hovorí: „Vieš, Ježišu, my ťa poznáme, vieme o tebe. Niekedy, sem-tam prídeme za tebou aj do kostola, aj ti niečo povieme. Iste, ako tesár by si sa nám zišiel. Ale prijať ťa do našej partie, to by nebolo pre teba. Vieš, tu by si počul rôzne slová.
Kráča ulicou ďalej a hľadí, komu by sa prihovoril. Tam pred Hostincom sa baví skupinka ľudí. Ale k tejto sa ani neodváži priblížiť. Už z diaľky počuje, ako urážajú jeho Otca i Matku i jeho samého. V duchu sa pýta: „Prečo? Prečo sú ku mne taký? Veď im prinášam pokoj a opravdivú lásku?“
Prejde na druhú stranu ulice. Tam sa vedú za ruky dvaja mladí. Ježiš sa pri nich zastaví: „Som Ježiš, váš priateľ. Vidím, že sa máte radi. Pôjdem s vami, vašim životom a budem chrániť vašu lásku.“ Mladí na chvíľku zastanú, pozrú sa na seba a na to sa ona ozve: „Vieš, Ježišu, poznáme ťa, no nemusíš ísť s nami. Veď my sa ti prídeme ukázať do kostola na sobáš. Teraz by nám tvoja prítomnosť nebola vhodná.“
Prichádza na okraj mesta. Menšie domčeky. Zaklope na dvere jedného z nich. V izbičke sedia dvaja starší ľudia, manželia, no ešte čerství dôchodcovia. Prihovorí sa im: „Som Ježiš a prichádzam vás potešiť vo vašej starobe.“ No stará pani prestrašene hovorí: „ Neprišiel si k nám nejak zavčasu? Veď ešte nie sme na smrteľnej posteli.“
Ježiš zostáva veľmi smutní z neprijatia ľudí. Nikto ho nepotrebuje. Nikto o neho nemá záujem. Cesta z mesta vedie von. Po pravej strane ohradený priestor, v ňom niekoľko pavilónov. Pri bráne tabuľka s nápisom: Detský domov. Ježiš vchádza dnu. Už ani nič nehovorí. Nepredstavuje sa. A odrazu deti, keď ho zbadajú kričia: „Veď to je Ježiško! Budeš sa s nami hrať? Budeš nám o sebe rozprávať?“ A Ježiš s prekvapením odpovedá: „Budem vám hovoriť o mojom i vašom Nebeskom Otcovi. On vás veľmi miluje a poslal ma k vám, aby som vám to povedal. Chcem tu zostať medzi vami. Vezmete ma medzi seba?“ A deti veselo kričia: „Áno, Ježiško, zostaň tu stále medzi nami.“
A tak Ježiš je napokon prijatí od detí, od tých, o ktorých on povedal: „…takým patrí Božie Kráľovstvo…“ Od detí nechcených, neprijatých, ktoré boli odsunuté na bočnú koľaj. Tieto deti spoznali a prijali Ježiša.
A je len na nás, ako sa my rozhodneme. Ak príjmeme Ježiša do svojho života a do svojho srdca, potom máme právo na opravdivú vianočnú radosť a oslavu jeho narodenia.