Už takmer dva roky nás sužuje pandémia, ktorá zmenila náš život. Mnohé veci, ktoré boli dovtedy pre nás samozrejmé, sú teraz znemožnené, alebo obmedzené. Smutné je, keď sa mnohí rodinní príslušníci nemôžu osobne stretnúť, zvlášť ak sú v zahraničí. No najťažšie je, keď mnohým táto zákerná choroba zobrala ich drahých blízkych príbuzných do večnosti. No napriek tomu, buďme vďačný Bohu za to, že v našej krajine nie je vojna. V tých oblastiach, kde sú okrem pandémie aj vojnové konflikty a ľudia musia utekať do neznáma, tak to je už naozaj ťažké. I keď v čase lockdownu sme boli uzatvorení ako králiky v klietke, predsa len, máme strechu nad hlavou, teplo, svetlo, vodu, máme čo jesť. Ak by sme napríklad nemali elektrinu, nemohli by sme si pozrieť ani svoje „obľúbené“ Televízne noviny, po ktorých potom nadávame na všetko – na politikov, Cirkev, na celý svet, ba dokonca už aj na Pána Boha. Pri rozhovoroch s ľuďmi som často od mnohých počul rozhorčené výroky: „Ja tie Televízne noviny už ani nemôžem pozerať.“ Nuž, ľahká rada: „Tak ich nepozeraj!“ Veď to nie je povinnosť. Na vojne sme mali aj to povinnosť ich sledovať, ale teraz nie. Poradím vám, ako si aj v takýchto ťažkých chvíľach zachovať v duši pokoj. Ja Televízne noviny nesledujem. Väčšinou sú na slovenských kanáloch večer o 19.00 hodine. V tomto čase je na Rádiu Lumen aj modlitba posvätného ruženca. Keď prídem po večernej svätej omši, ktorá je o 18.00 hodine na faru, zapnem si Rádio Lumen a pomodlím sa svätý ruženec. A poviem vám pravdu, ja som sa pri tom ruženci ešte nikdy nerozčúlil. Je síce pravda, že potom niekedy nemám prehľad, čo sa vo svete deje, ale vždy sa niekto nájde, od koho sa to dozviem.
Je veľmi dôležité, aby sme v tomto ťažkom období nepozerali tak kriticky na iných, ale viac na seba. Boh nám práve preto túto pandémiu dáva, aby sme sa viac zamysleli nad sebou. Položiť si pred seba také duchovné zrkadlo a dať si otázku: „Čo mi chce Boh touto pandémiou povedať do môjho života? Čo mám zmeniť vo svojom živote? Ako môžeme vylepšiť naše manželské vzťahy? Ako správne vplývať na svoje deti, na svoje vnúčatá?“ A odrazu zistíme, koľko toho ešte musíme zmeniť vo svojom živote na ceste kresťanskej dokonalosti. Lenže je už akosi v ľudskej prirodzenosti, že radšej naprávame a napomíname iných.
V ťažkých časoch pandémie by sme sa mali viac zbližovať a spájať, no opak je pravdou. V tejto druhej etape pandémie, v ktorej sa začalo očkovanie vakcínami sa naša spoločnosť rozdelila. Jedni sú za očkovanie, ako jediné možné riešenie v tejto situácii, druhí sú proti očkovaniu, s odôvodnením, že zdravotný stav človeka sa po očkovaní nežiadúcimi účinkami ešte zhorší. Hoci aj pápež, aj biskupi Slovenska vyzývajú ku zaočkovaniu, predsa naďalej to zostáva na slobodnom rozhodnutí každého človeka. Tak, ako zostáva v slobodnej vôli človeka, ktorej politickej strane dáme vo voľbách svoj hlas, tak zostáva v slobodnej vôli, ako sa rozhodneme so zaočkovaním. Nie je mojou záležitosťou, aby som sa pridával k jednej, či druhej skupine, len o jedno vás prosím: Nevytvárajte medzi sebou nevraživosť, len pre to, že ten druhý je iného názoru. Rozdeľuje nás politika, rozdeľuje nás pohľad na očkovanie. Vlastne v našej spoločnosti tieto dve zložky veľmi úzko súvisia. V Cirkvi sme si však všetci bratmi a sestrami, vykúpení krvou nášho Pána Ježiša Krista. Kristus nás prišiel zjednocovať, spájať a nie rozdeľovať. Toto si veľmi silne uvedomme v súčasnej dobe. „Si môj brat, môj priateľ, aj s odlišným politickým názorom, aj s odlišným názorom na očkovanie.“
Je smutnou skutočnosťou, že už po druhý krát počas pandémie sme mali zákaz verejných bohoslužieb, z čoho boli sklamaní zvlášť biskupi, ktorým politici pri prvom zákaze sľúbili, že k takému čosi už nikdy nedôjde. Samozrejme, že mnohí z vás – veriacich ste z toho zostali smutní, pretože radi chodíte do Božieho chrámu a je to predsa len iné byť priamo prítomní v kostole, ako si len svätú omšu pozrieť v televízii, na internete, alebo vypočuť v rádiovom prijímači. No ani v tomto nie sú jednotné názory. Mnohí, zvlášť z mladšej generácie radi privítajú on-line omše cez média. Iste, je to pohodlnejšie zostať v pohodlí domova, v teple, možno s vyloženými nohami na gauči, s kávičkou v ruke. Je však v takomto prípade možné hovoriť o platnosti svätej omše? Aj sledovanie svätej omše cez médiá musí byť také, ako by sme na nej boli v kostole. Odložiť si mobil do inej miestnosti, alebo ho vypnúť, ísť vopred na WC, aby sme nemuseli odbiehať, no a samozrejme neurobiť si zo svätej omše kaviareň. Keď sa už situácia zhoršovala, no dišpenz od neúčasti na svätej omši nebol, mnohí zvlášť z mladšej generácie sa ma pýtali, kedy už tento dišpenz biskupi dajú. Z toho som usúdil, že mnohým tento dišpenz vyhovuje. Keď je však dišpenz zrušený, veľakrát toto nariadenie vezmú nahlucho. Ja som mal počas lockdownu oveľa viac času. Keď v minuloročných vianočných sviatkoch bol zákaz verejných bohoslužieb a mal som len súkromne sväté omše, po prvý krát vo svojom kňazskom živote, a to bolo už 27 rokov, som nebol po vianočných sviatkoch unavený. Ale myslíte si, že som bol tým šťastný? Mnohí, a žiaľ aj z radov veriacich, sú smutní, nešťastní a rebelujú, keď sú v čase pandémie zatvorené alebo obmedzené iné inštitúcie, ale zatvorené kostoly im nechýbajú. Smutné, však? Ale to je výsledok toho, čieho ducha sme. Mladá generácia sa už dávnejšie vytrácala z našich chrámov, no súčasná situácia to ešte väčšmi urýchlila a prehĺbila. No nevešajme hlavu. Súčasne prebiehajúca synoda o synodalite hľadá práve to riešenie, ako mladým vrátiť elán kresťanského života. Veď nebolo by správne, aby mladí prišli do kostola na bohoslužby len preto, aby urobili radosť svojim rodičom alebo starým rodičom. I tu je potrebná sloboda a úprimný záujem o rozvíjanie svojho kresťanského života. Nevešajme hlavy. Buďme aj v tomto optimisti, že ľudstvo, aj zásluhou tejto pandémie, spozná pravé hodnoty, ktoré robia človeka šťastným a vydá sa tou správnou cestou, ktorú nám vyznačil Pán cez svoje utrpenie, smrť na kríži a slávnostné zmŕtvychvstanie. Lebo len On nám zaručuje to opravdivé šťastie, ktoré raz máme požívať v jeho Nebeskom kráľovstve, keď mu zostaneme verní. Preto nech nám v tom pomáha dobrý Boh svojimi milosťami a svojim požehnaním aj v nastávajúcom novom roku.