Veľkonočná nedeľa
Správa o Ježišovom zmŕtvychvstaní vyvolala rozruch. Vypočuli sme si v dnešnom evanjeliu akí boli bezradní – Mária Magdaléna i apoštoli Peter a Ján. Doteraz ešte nevedeli, že má vstať zmŕtvych.
Avšak tento rozruch o Ježišovom zmŕtvychvstaní pokračuje aj dnes. Mnohým sa táto udalosť zdá neskutočná. Ale ako je možné, že neraz uveríme mnohým iným a neskutočným veciam a neuveríme udalostiam, ktoré majú svoje dôkazy?! V tomto sa podobáme jednému ruskému novinárovi, ktorý vyčítal istému veriacemu starčekovi: „Tak ty veríš v Boha? Ako môžeš veriť v taký nezmysel? Videl si ho už?“ Starček tomuto ateistickému novinárovi odpovedal: „Nevidel. Ale čítal som tvoj článok v novinách o rusko-japonskej vojne. Ako si sa odvážil písať článok o dávnej udalosti, ktorú si ty nezažil?“
A svedectiev o Ježišovom zmŕtvychvstaní máme mnoho. Na prvom mieste je to samotné svedectvo Písma. Ježiš na viacerých miestach Svätého písma hovorí o svojom zmŕtvychvstaní. Ďalej je to svedectvo prázdneho hrobu. Tento prázdny hrob našli nábožné ženy a učeníci Peter a Ján. A napokon najvýraznejším svedectvom Ježišovho zmŕtvychvstania sú jeho zjavenia. Po svojom zmŕtvychvstaní sa najskôr zjavuje Márii Magdaléne, potom aj ostatným ženám. Ďalej sa zjavuje svojim apoštolom vo večeradle a učeníkom pri Genezaretskom jazere. Dvom učeníkom sa ešte zjavuje aj na ceste do Emauz. A napokon sa zjavil aj Šavlovi, ktorý prenasledoval Kristovu Cirkev a z ktorého sa po svojom obrátení stal ten najväčší apoštol a misionár všetkých čias.
A teraz mi povedzte, či to nie je dosť dôkazov, že Ježiš skutočne vstal zmŕtvych a zanechal prázdny hrob?
Hoci od tejto udalosti nás delí už 2000 rokov, skutočnosť prázdneho hrobu je stále časová aktuálna a nikomu sa nepodarilo ani nepodarí, aby túto skutočnosť rozvrátil, hoci sa o to už mnohí pokúšali.
Na jednom ateistickom zasadaní v Rusku vstal jeden starček a hovorí: „Priatelia, poviem vám jednu radostnú správu.“ Všetci s napätím počúvali, čo to bude. A starček pokračuje: „Ježiš Kristus vstal zmŕtvych.“ Najskôr rozpačité ticho. Takúto správu nikto neočakával. Starčeka po jeho smelom vystúpení odviedli uniformovaní. Vraj na preškolenie. Ale po tomto jeho vystúpení sa mnohí zamysleli nad starčekovou správou a obrátili sa.
Áno, táto udalosť je stále aktuálna. Ježiš Kristus sa stal tou najpopulárnejšou osobnosťou. Darmo vedúci člen skupiny Beatles – John Lennon na vrchole svojej kariéry vyhlásil: „Beatles je dnes populárnejší ako Kristus.“ A aký máme výsledok? Táto hudobná skupina sa už pred mnohými rokmi rozpadla, ale Ježiš Kristus zostáva naďalej.
Zotrvávajme preto vo viere v Ježiša Krista, ktorý je pre nás tým najbezpečnejším majákom na ceste do večnosti. Vyznávajme túto pravdu o Ježišovi neustále, ako sme ju vyznali v sekvencii: „Vieme, že Pán z mŕtvych už vstal, Kristus náš, aleluja. Milostivý buď, Kráľ Kristus! Sláva ti, aleluja.
Veľkonočný pondelok
V dnešný deň, za normálnych okolností, prežívame na Veľkonočný pondelok určité napätie. Chlapci napätie z nedočkavosti, dievčatá zasa z určitého strachu. Áno, v dnešný deň sa v našej ľudovej tradícii prevádza tzv. šibačka alebo polievačka. Prečo tento zvyk? To si o chvíľu povieme.
Ježišovi nepriatelia, ktorí sa nechceli zmieriť s tým, že Ježiš vstal zmŕtvych, si našli najrozličnejšie výhovorky o nepravdivosti Ježišovho zmŕtvychvstania. Niektorí tvrdili, že Ježiš vôbec nebol pochovaný do hrobu. Iní mali tú mienku, že sami Židia odstránili Ježišovo telo z hrobu, aby sa toto miesto nestalo miestom úcty. Tieto dva fakty sú však veľmi naivné a vôbec neobstoja pravdivej skutočnosti. Viac pravdivejší sa zdá názor tých, ktorí tvrdili, že Ježišovo telo sa stratilo v trhline, ktorá vznikla po zemetrasení. Tento názor by už bol pravdepodobnejší. Lenže ako je možné, že v hrobe zostala plachta i šatka, ktorými bol Ježiš zavinutý. Vari pre ne už nezostalo miesto v trhline? Dokonca niektorí si vytvorili názor, že Jozef Arimatejský, ktorý Ježiša pochoval do svojho hrobu, sa v noci vrátil a pochoval Ježiša, kvôli bezpečnosti, na inom mieste, potom náhle zomrel a nikto o tom druhom mieste nevie. Ani tento názor však neobstojí. A napokon názor, tak ako nám ho opisuje udalosť z dnešného evanjelia: “Keď ženy odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: Tak vravte: V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli. A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa aby sa vám nič nestalo. Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili.”(Mt 28,11-15)
Nuž, ale toto je už klamstvo na klamstve. A vieme, že lož má krátke nohy. A tak i tento naivný názor neobstojí. Veď ak by apoštoli odniesli Ježiša, nechali by sa klamať sami seba a pre toho, ktorý zomrel by položili svoje životy mučeníckou smrťou? Avšak vezmime si to z pozície vojakov. Vraj, kým oni (vojaci) spali, učeníci Ježiša ukradli. Avšak ako vedia, že to boli učeníci, keď spali? A ak nespali, ako je možné, že im v tom nezabránili, veď učeníci by nemali šancu voči dobre vycvičeným rímskym vojakom? A okrem toho, tí ktorí boli na vojne, dobre poznajú, ako dôsledne sa musí vyplniť každý vojenský rozkaz. Je možné, že by vojaci tak prísneho vojska, ako bola rímska armáda, mohli povedať, že počas služby, počas stráženia zaspali? Veď za také čosi by ich čakal trest. V tomto prípade si to však asi mohli dovoliť, lebo boli chránení od Židov: „A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ (Mt ,28,14)
Ako sa zo svätého evanjelia dozvedáme, vojaci dostali od Židov veľa peňazí. Opäť tie nešťastné peniaze. Judáš za peniaze zrádza Ježiša, vojaci za peniaze klamú. Rozprávajú po celom kraji, že učeníci ukradli Ježišovo telo. Ale pri tomto svojom ohlasovaní klamstva narážajú na tvrdú – protichodnú opozíciu nábožných žien, ktoré ohlasujú čosi iné – totiž, že Ježiš žije, pretože vstal zmŕtvych. A tak, aby vojaci zamedzili šíreniu týchto správ, rozháňajú ženy vodou a bičmi.
„A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.“ (Mt 28, 15) – touto vetou sa nám zakončuje dnešné evanjelium. A my môžeme dodať: táto tradícia, tento ľudový zvyk šibačiek a polievačiek sa nám zachoval podnes.
A teraz si dajme každý sám za seba otázku: „Ku ktorej skupine týchto ľudí patríme my? Nie sme ako vojaci, ktorí za peniaze klamú sami seba, vymieňajú pravdu za klamstvo? Nenechávame sa taktiež uchlácholiť blahobytom a konzumizmom dnešnej doby?“
Ak chceme vydávať svedectvo o Kristovi, je potrebné, aby sme túto radostnú zvesť šírili tak, ako nábožné ženy – smelo, nebojácne, a to i napriek nejakému tomu úderu pre vernosť Ježišovi.
Pretože tak, ako sa zlato čistí v ohni, tak kresťanstvo sa upevňuje v bolestiach a trápeniach. A preto hneď na začiatku dejín kresťanstva má prvotná Cirkev také oporné stĺpy v hrdinstvách mnohých mučeníkov. Žiaľ, dnes si musíme priznať, že my – kresťania v dnešnej dobe sme veľmi vlažní, povrchní, formálni a tradiční.
Počas prenasledovania Cirkvi u nás, v čase totalitného komunistického režimu, sa niekoľkí kresťania schádzavali na tajnom mieste. Raz ich tam však prekvapil mladý muž so samopalom v ruke a hovorí: „Kto neverí v Krista, nech okamžite odíde. Má poslednú šancu!“ Veru, mnohí zo strachu poodchádzali. Zostali len asi piati. Čakali na to najhoršie. Muž vtedy zatvoril dvere, odložil samopal a hovorí: „Ja som tiež veriaci a takto nám tu bude lepšie bez tých, čo odišli.“
Áno, Ježiš chce, aby z nás bolo čisté zrno. Také, ktoré bude prinášať veľkú duchovnú úrodu. Preto ohlasujme Ježišovo zmŕtvychvstanie i keď nás to bude stáť väčšie, či menšie utrpenie. Tak budeme najdokonalejšie podobný nášmu vzkriesenému a oslávenému Ježišovi Kristovi.