Nedeľa Svätej nazaretskej rodiny
Poďme spolu do Betlehema s pastiermi a pozrime sa, čo sa tam stalo, čo to anjeli oznamovali. Vchádzame do maštaľky a nachádzame tu Jozefa, Máriu a dieťa uložené v jasliach – malého Ježiška.
Títo traja ľudia vytvorili tú najkrajšiu a najideálnejšiu spoločnosť, aká sa v dejinách ľudstva vytvorila – Svätú nazaretskú rodinu. Hoci rodiny sa zakladali už pred príchodom Ježiša na túto zem, predsa Svätá nazaretská rodina je základom a prototypom všetkých kresťanských rodín. Prečo? Pretože medzi jej členmi vznikla vzájomná harmónia – súhra.
Všimnime si Dieťa – Ježiša. Bol Boh. Mohol si konať podľa svojho božského programu. Ale Ježiš sa pridŕžal tých, ktorým bol na tejto zemi zverený – Jozefovi a Márii. „Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.“ (Lk 2, 51) – predstavuje nám Ježiša evanjelista sv. Lukáš. On – Boh – poslúcha ľudí. Aký dokonalý príklad pre všetky deti, ako majú poslúchať a vážiť si svojich rodičov.
Všimnime si Máriu. Jej sa zjavil anjel a vyjavil jej to veľké tajomstvo, že ona sa stane Matkou prisľúbeného Mesiáša. Ona bola teda tou vyvolenou, ktorú si Boh vybral pre veľké ciele. A predsa, vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkali celej rodiny, poslúcha svojho manžela Jozefa, ako hlavu rodiny. Môže byť názornejší príklad dobrej manželky a matky?
A napokon Jozef – hlava Svätej rodiny. Uvedomoval si, akú krásnu, ale i náročnú úlohu mu Boh zveril – starostlivosť a ochranu samého Boha. A preto sa vo všetkom pridŕžal božích vnuknutí: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku…“ (Mt 1, 20) „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta… (Mt 2, 13) „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. (Mt 2, 20)
Jozef – hlava Svätej rodiny, riadil túto rodinku božími vnuknutiami. Mária – srdce rodiny bola jej stredom. „A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.“ (Lk 2, 51) – máme zaznamenané v Lukášovom evanjeliu. A malý Ježiš? Bol tým najlepším a najposlušnejším dieťaťom. „A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.“ (Lk 2, 52) – zakončuje svoje rozprávanie Ježišovho detstva sv. Lukáš. Hľa, dôkladný obraz ideálnej kresťanskej rodiny. A to preto, že v tejto rodine si každý vykonával tie povinnosti, ktoré mu prináležali: Jozef – poslanie otca, Mária – poslanie matky a Ježiš – poslanie dieťaťa. Nuž takáto bola nazaretská rodina. Boh nám ju dal za príklad pre všetky kresťanské rodiny.
Ale práve na príklade Svätej nazaretskej rodiny vidíme prečo je úpadok v dnešných našich rodinách. Pretože v dnešných rodinách sa všetko koná opačne. Miesto pokoja nachádzame v našich rodinách doslova peklo. A čo je hlavnou príčinou? Skutočnosť, že sme vyhodili Boha z našich domácností. Kríž sa nám stal nemoderný. Moderným sa stal televízor, Hi-fi veža, počítač. A tak sa jednotliví členovia rodiny začínajú osamostatňovať. Veď načo by aj spolu boli. Všetko majú svoje. Členovia rodiny sa často nevidia celý týždeň, každý má povinnosti – v práci, v škole a cez víkend každý zalezie do svojej izby alebo pracovne, o spoločnom stravovaní ani nehovoriac. Takto členovia rodín vôbec medzi sebou neprichádzajú do styku, a keď už k tomu po dlhšom čase príde, väčšinou sú to len slovné zrážky, pretože si už nemajú čo povedať, lebo medzi nimi vyhasla vzájomná láska, úcta a tolerancia a namiesto nich zavládol egoizmus, ľahostajnosť, až nenávisť.
Kde je chyba? Nenasledujeme príklad Svätej rodiny, ktorá je dokonalým ideálom každej rodiny. Veď rodina je základnou bunkou spoločnosti. Z nej sa vytvára spoločnosť. Teda aké budeme mať rodiny, taká bude spoločnosť. Svätý Ján Pavol II. v jednom zo svojich listov o rodine napísal: „Budúci osud ľudského rodu závisí od rodiny. Mylný je teda názor ateistického mysliteľa Fridricha Engelsa, ktorý tvrdil, že rodina zanikne pokrokom spoločnosti. Pravý opak je pravdou. Pokrok alebo úpadok spoločnosti závisí od rodiny.
Mladý kňaz – salezián sa mi zdôveril: „Mám sa starať o mladé rodiny v Petržalke. Vedel by si mi poradiť, ako na to ísť?“ – spýtal sa ma. Nevedel som mu poradiť. Táto časť nášho hlavného mesta Bratislavy je, čo sa týka rodín, na tom veľmi biedne. Štatistiky zaznamenávajú, že v tejto časti sa každé druhé manželstvo rozpadá.
Aké je bolestivé, keď dieťa, ktoré je celý týždeň v škole, na víkend chce byť s otcom alebo mamou, ale tí pre neho nemajú čas, lebo mama má prácu – varí alebo upratuje a otec je zaujatý novinami, televíziou alebo nejakým svojim koníčkom. Prečo vlastne takýto ľudia zakladajú rodiny? Či nevedia, že výchova detí je pre nich, ako rodičov ich základnou povinnosťou?
Či nie je skôr krásny a povzbudzujúci prípad , ktorý som zažil vo vlaku? Sedel som v kupé s jednou mladou rodinkou: otec, matka a ich asi trojročný synček. Otec čítal noviny, synček pozoroval cez okno krajinu a sem-tam sa niečo otca pýtal. Keď však otázky boli čoraz častejšie, otec odložil noviny a výlučne sa venoval svojmu synkovi a odpovedal mu na všetky jeho otázky. Vidíte, ako dokázal premôcť a zanechať to, čo mu bolo milé – čítanie novín a venovať sa synkovi, pretože pochopil, čo je jeho úlohou, ako otca.
Ak chceme krajší zajtrajšok, ak chceme šťastnejšiu budúcnosť i budúcnosť našich detí, vráťme Boha deťom. Vráťme im ho neskresleného, nesfalšovaného. Nech ho majú v našej láske i v našej trpezlivosti k nim. Tak vytvoríme šťastné rodiny, podobné tej nazaretskej, kde každý otec bude Jozefom, matka Máriou a deti poslušným Ježišom.