4. pôstna nedeľa v roku B
Malý Tom nebol zlý chlapec. Bol však veľmi maškrtný. Jedného dňa odviezli Toma do nemocnice, kde sa musel podrobiť operácii žalúdka. Po operácii lekár prikázal Tomovi, aby nejedol žiadne sladkosti, pretože by mu to zhoršilo jeho zdravotný stav. Ale malý Tom sa toho nedokázal zriecť. Už z domu si priniesol nejaké cukríky a okrem toho sa mu v nemocničnom bufete podarilo kúpiť čokoládu. Povedal si: „Veď len kúsok. To mi neuškodí.“ No účinok sa dostavil už o niekoľko dní. Tomiho stav, ktorý sa dovtedy pekne zlepšoval, sa odrazu začal rapídne zhoršovať. Lekár si to nevedel vysvetliť. Veď Tomi mal prísnu diétu. Až keď nahliadol do Tomiho stolíka a našiel tam papieriky z cukríkov a obal z čokolády, pochopil. Napriek všetkému úsiliu lekárov, malý Tom za svoju neposlušnosť a maškrtnosť doplatil svojim životom. Nebolo už pomoci – nebolo už lieku. Dúfajme, že Boh odpustil malému maškrtníkovi túto jeho slabosť a vzal si ho k sebe do neba.
Keď zostaneme chorí, máme počúvať a poslúchať nariadenie lekára. Často sa však stáva, že tieto nariadenia nedodržíme, a potom už pre nás niet lieku.
Veľakrát je to však takto aj v našom duchovnom živote. Máme a poznáme Božie príkazy, ale tak často sa od nich odkláňame.
Presne opakujeme dejiny svojich predkov a najmä vyvoleného izraelského ľudu. Aj Izraeliti sľubovali, že všetko, čo od nich Boh žiada v prikázaniach, dodržia. No keď im bolo dobre, opúšťali Boha a jeho príkazy. Boh ich často napomínal rôznymi trestami. Keď však zloba vyvrcholila, nebolo už lieku. Boh musel zasiahnuť, pretože inak by sa Izraeliti nespamätali. Aj jedno slovenské príslovie hovorí: „Komu niet rady, tomu niet pomoci.“
Ale prečo sa tomu nevyhnúť? Boh predsa nemá záľubu, aby nás napomínal a trestal. „Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.“ (1 Jn 4,9) – poúča nás vo svojom liste sv. Ján. Zachránila nás teda milosť pre našu vieru, nie naša sila. Je to dar Boží, ktorý nám Pán dáva. Záleží len na nás, pre čo sa rozhodneme. Či budeme tápať vo tme, alebo sa úplne vo svetle odovzdáme Kristovi. Je preto potrebné, aby sme podobne ako Nikodém dokázali prísť za Ježišom a v Ježišovi hľadali svetlo i pravdu.
Veď všimnime si tohto staručkého predstaviteľa židovského náboženstva. Prichádza za Ježišom dozvedieť sa pravdu. Túži a dúfa, že po ukončení tohto pozemského života čaká človeka čosi oveľa krajšie – blažená večnosť. Už tu sa prejavuje nádej človeka na svoje zmŕtvychvstanie. Ak chce človek žiť, musí sa znovu narodiť – narodiť sa z vody a z Ducha Svätého. Narodiť sa pre nebo. Ako to dokážeme? Je potrebné, aby sme zanechali svojho starého človeka, plného zloby, vášní, náruživostí a hriechu a obliekli si nového človeka, naplneného čnosťami a Duchom Svätým.
Preto usilujme sa o to, aby sme aj toto pôstne obdobie čo najlepšie využili pre svoju spásu i spásu našich bratov a sestier. Aby sme nezostali len akýmisi obdivovateľmi Ježiša pri jeho vrcholných činoch za spásu sveta, ale Ježiš nás všetkých pozýva k aktívnej spoluúčasti na rozširovaní jeho víťazstva nad zlom a smrťou.
K tomu však je potrebná osobná vnútorná premena – zmena zmýšľania zo zlého na dobré. Usilujme sa o to, aby táto naša vnútorná premena bola opravdivá, aby sme sa takýmto spôsobom dôkladne pripravili na blížiace sa veľkonočné sviatky.