3.pôstna nedeľa v roku B
Dnes si už život bez dopravných prostriedkov nevieme ani predstaviť. Neustále niekde cestujeme. Aby sme sa vždy bezpečne dostali na miesto, kde chceme ísť, máme dopravné značky, ktoré nás usmerňujú a najmä nás chránia. Nikto nepovie, že tieto značky sú zbytočné, že oberajú človeka o slobodu.
Takto podobne nás chránia v živote aj Božie príkazy. Boh nám ich dal prostredníctvom Mojžiša na vrchu Sinaj. Najskôr pre Židov, potom sa však stávajú platnými a záväznými pre všetkých kresťanov, pre všetkých, čo uverili v Krista. Veď Ježiš neprišiel zrušiť Mojžišov zákon, ale ho naplniť.
Poznáme naše Desatoro – Desať božích prikázaní, alebo aspoň mali by sme ich poznať. Sú takým základom, podľa ktorého si spytujeme svoje svedomie pred svätou spoveďou.
Mnohí však útočia, že Boh dáva človekovi slobodnú vôľu, no hneď vo svojich príkazoch mu ju aj berie. Nie, Desatoro neoberá človeka o slobodnú vôľu. Človek má možnosť si sám vybrať medzi dobrom a zlom.
Istá dievčina tvrdila, že ju Desať božích prikázaní obmedzuje v slobode. Ktovie, či tak tvrdila aj o nejaký čas neskôr, keď v neďalekom lesíku bola znásilnená. Šiesty boží príkaz – nezosmilníš – totiž takýto čin zakazuje. Podobne aj ďalšie. Piaty boží príkaz – nezabiješ – chráni ľudský život. Ako by to bolo, keby sme sa mohli všetci beztrestne zabíjať? Alebo siedmy boží príkaz – nepokradneš – chráni náš majetok. Aké by to bolo, keby si každý robil s cudzím majetkom čo chce? A tak vidíme, že Božie príkazy nám neobmedzujú slobodu, ale práve naopak, chránia naše práva.
Ako sme už spomenuli, aj Ježiš zachovával a veľmi si vážil Mojžišov zákon. Veď ako by aj mohol inak. Zákon bol daný vyvolenému izraelskému ľudu a Ježiš bol Žid, teda patril do tohto ľudu. Okrem toho Zákon dal izraelskému ľudu Boh. A Ježiš je Boh. Ak by nezachovával Mojžišov zákon bol by proti sebe samému.
Napriek tomu mnohí, najmä z radov farizejov a zákonníkov, upodozrievali Ježiša a vyhlásili ho za buriča a porušovateľa Zákona. A najviac to vyvrcholilo, keď Ježiš v horlivosti za chrám – za dom svojho Otca, vyhnal predavačov z chrámu.
Iste ste mnohí videli najúspešnejší film o Ježišovom živote režiséra Zeffirelliho – Ježiš Nazaretský, kde je krásne stvárnené, s akým hnevom a ohnivosťou vyháňa Ježiš predavačov z chrámu. Nebol to však hnev, aký dokážeme prejavovať my – ľudia. U Ježiša to bola horlivosť za Božie veci.
Môžeme povedať, že Ježiš nemusel mať nič proti predavačom. Mojžišov zákon im to totiž dovoľoval, pretože takýmto spôsobom uľahčovali ľuďom modlitby a vykonávanie obetí. Predsa len Ježiš týmto chcel naznačiť, že nadišli nové časy, kde si Boha budeme ctiť v duchu a v pravde. Väčší dôraz teda klásť na ducha, ako na literu.
Nestarať sa teda ani tak o chrám stavaný z kameňa, hoci aj to je potrebné, ale predovšetkým v prvom rade postarať sa o svoj osobný chrám, ktorým sme my sami. Veď každý človek je chrámom Ducha Svätého, v ktorom pôsobí Boh. Týmto aj Ježiš potvrdil, na otázku farizejov, akým právom toto robí: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ (Jn 2,19) Ale nie chrám rukou postavený, ale chrám ktorým je Ježiš. A skutočne, za tri dni Ježiš stavia svoj chrám – svoje telo, keď po smrti na kríži, tretieho dňa vstáva zmŕtvych. Ani apoštoli vtedy neporozumeli Ježišovým slovám: „Zborte tento chrám.“ Až po Ježišovom zmŕtvychvstaní si na to spomenuli a porozumeli.
Zmŕtvychvstanie bolo pre apoštolov prelomovou udalosťou. Zmŕtvychvstalý Kristus bol pre nich novým chrámom, v ktorého nielenže treba uveriť, ale podľa neho aj žiť a zomrieť. A toto v plnej miere dokázali po Ježišovom zmŕtvychvstaní a následnom zoslaní Ducha Svätého aj realizovať. Pre nás sa stali najlepšími dôkazmi a tlmočníkmi Ježišovho učenia a jeho činnosti.
Táto Ježišova výzva a udalosť platia pre nás všetkých. Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie majú byť pre nás všetkých podnetom na správne zreformovanie nášho života. Keď by na nás doľahlo aj akékoľvek súženie a prenasledovanie, keď by nepriatelia Ježiša Krista zbúrali hoc aj všetky chrámy sveta, jeden chrám musí zostať neporušený – chrám Ducha Svätého, ktorým sme my. Ten musí zostať ako nedobytná bašta, ako pozemné katakomby, v ktorých neustále pulzuje pravý kresťanský život podľa vzoru Ježiša Krista.
Prosme preto Pána, aby sme sa takto všetci stali duchovnými chrámami, a tak na tomto svete vytvárali to pravé mystické telo Kristovo, ktorou je Cirkev.