V škole, na hodinách Náboženskej výchovy, sme často počuli, že Boh tróni na nebesiach. Zároveň nám však bolo povedané – vysvetlené, že je to len obraz – prirovnanie, ako si predstavíme Boha. Veď Boh je Duch, je teda neviditeľný. A ďalšou jeho základnou a dôležitou vlastnosťou – atribútom je, že je všade, je všadeprítomný. Nepotrebuje žiadne miesto.
Avšak Ježiš Kristus, keďže vzal na seba telo a stal sa človekom, ako človek bol prítomný len na jednom mieste. Podobne, ako my ľudia. Narodil sa v Betleheme, svoje detstvo prežil v Nazarete a hoci počas svojho verejného účinkovania pôsobil po celej Palestíne, určite mal aj miesto, kde býval.
Zaiste aj preto sa dvaja z učeníkov Jána Krstiteľa, Ondrej a Ján, pýtali Ježiša na jeho bydlisko: „Učiteľ, kde bývaš?“ (Jn 1,38) Prečo sa pýtali na pobyt? Bolo to také dôležité? Nebolo by lepšie hneď sa spýtať: „Kto si ty, Pane?“
Učeníci na to šli postupne. Všimnime si: Ján Krstiteľ len jednoducho, spontánne predstavil Ježiša svojim učeníkom: „Hľa, Boží Baránok!“ (Jn 1,29) Zaiste im boli známe baránky, ktoré sa prinášali na obetu. Tu však bol predstavený Boží Baránok, preto v Ježišovi videli kohosi veľmi dôležitého, hoci ho ešte dobre nepoznali. Stačili len tieto tri slová Jána Krstiteľa a učeníci sa vybrali za Ježišom.
Ja zaujímavé, že sa za ním nevybral aj Ján Krstiteľ. Keby ste počuli o nejakej významnej osobe, poradili by ste ju len iným?Zaiste a v prvom rade by ste ju nasledovali aj vy.
Lenže Ján Krstiteľ vedel, čo je jeho poslaním. Vedel, že on nie je určený k Ježišovým učeníkom. Dostal poslanie byť Ježišovým predchodcom, pripravovať ľudí na jeho príchod, no toto jeho poslanie sa končí. Nepripravoval len ľudí na Ježišov príchod, ale pripravoval mu aj učeníkov. Takto usmerňoval za Ježišom svojich učeníkov.
Učeníci sa z Ježišovho bydliska chcú o ňom dozvedieť čo najviac. Z bydliska sa dozvieme o človekovi veľa. Tam vidíme jeho zariadenie, náplň práce, spoznáme jeho príbuzných a možno sa od jeho krajanov dozvieme o tom človekovi čosi viac.
V evanjeliu nemáme zaznamenané, kde a ako Ježiš býval. Poznáme len to, že učeníci šli a videli, kde býva. Hoci na inom mieste evanjelia Ježiš o sebe hovorí, že „Syn človeka nemá kde hlavu skloniť“ (Mt 8,20), z toho by sa dalo usudzovať, že Ježiš bol bezdomovec.
Toto však nie je dôležité. Dôležité je to, že učeníkom sa u Ježiša páčilo. Veď zostali u neho. Oveľa dôležitejšie však je, že sa im zapáčil Ježišov životný štýl – spôsob jeho života a jeho náuka. A tak sa stali prvými Ježišovými učeníkmi. Títo dvaja – Ondrej a Ján hneď vyhľadali svojich bratov Petra a Jakuba a priviedli ich za Ježišom. A o krátky čas sa akoby reťazovou reakciou pridali k Ježišovi ďalší učeníci, z ktorých si Ježiš vybral dvanástich apoštolov.
Apoštoli dostali povolanie nasledovať Ježiša. Ich poslaním však bolo k tomuto nasledovaniu privádzať aj iných. Zo Skutkov apoštolov sa dozvedáme, ako sa im to s pomocou Ducha Svätého darilo.
Boh povoláva a chce spasiť všetkých ľudí. Krstom sme dostali toto poslanie aj my. Nasledovať Ježiša a privádzať k nemu aj iných. Privádzať ľudí k Bohu nie je poslaním len kňazov, ale všetkých veriacich. Samozrejme, ak chceme niekomu niečo dávať, musíme to sami mať. Je preto potrebné, aby sme hľadali Boha: „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť“ – hovorí nám Kniha žalmov. Áno, hľadať ho máme na tejto zemi, pretože vo večnosti už Boha hľadať nemusíme. Tam sa nám On sám ukáže, ale beda by nám bolo, keby nám Pán povedal: „Prečo ste ma nehľadali?“
Rabín Baruch mal vnuka. Volal sa Jechiel. Raz sa hral so svojim kamarátom na skrývačku. Jechiel sa dobre ukryl a čakal. Jeho čakanie však bolo márne, preto úkryt opustil. Kamaráta však nikde nenašiel. Bolo mu jasné, že ten ho vôbec nehľadal. Preto utekal za svojim starým otcom, aby sa mu posťažoval na nedobrého priateľa. Baruch ho vypočul, zamyslel sa a potom povedal: „Nuž vidíš, môj milý Jechiel, aj Boh tak hovorí: Ukryl som sa, ale nikto ma nehľadal.“
Áno, Boha máme hľadať a keď ho nájdeme, privádzať k nemu aj iných. Je to naše poslanie, naša úloha v Cirkvi. Boh si nás všetkých povoláva – jedného do kňazskej služby, iného do rehoľného stavu, ďalšieho ako pracovníka laického apoštolátu a iných do rodinného stavu, aby ako otec a matka privádzali svoje deti k Bohu. Žiadny stav nie zbytočný alebo menejcenný. Boh má s každým svoje plány.
V 19. storočí sa vo Francúzsku hlásil do kláštora istý mladík Ľudovít. Predstavený kláštora, hoci dobre poznal charakterové vlastnosti mladíka, jeho zbožnosť a bohabojnosť, mu povedal: „Tvoje miesto nie tu.“ Približne v tom čase sa taktiež vo Francúzsku hlásila do kláštora mladá dievčina Mária. Hoci to bolo dobré, zbožné a úprimné dievča, od predstavenej dostala zamietavú odpoveď: „Tvoje životné poslanie je iné.“ O niekoľko rokov sa Ľudovít zoznámil s Máriou, vzali sa a z ich manželstva pochádzalo päť dcér, z ktorých sa všetky stali dobré rehoľníčky. Jednou z nich je veľmi dobre známa, sympatická a obľúbená svätica sv. Terezka z Lisieux. Obaja rodičia, Ľudovít i Mária, hoci sa nestali rehoľníkmi, boli vyhlásení za svätých.
Z toho vidíme, že ku svätosti nie je dôležitý stav, ale plnenie si svojich povinností. V každom stave a povolaní má človek možnosť smerovať ku svätosti. A taktiež vidíme, aká dôležitá ku svätosti je výchova v rodine.
V prvom čítaní sme čítali o Samuelovi. Jeho matka Anna si ho vyprosila modlitbami. Dobrí rodičia Fanuel a Anna si svojho syna dobre vychovali. A tak sa i on stal zbožným, bezúhonným a spravodlivým sudcom v Izraeli. Aj apoštoli, o ktorých sme čítali v dnešnom evanjeliu, pochádzali z dobrých rodín. Taktiež mnohí svätci sa stali svätcami práve pre dobrú výchovu v rodine.
Žijeme v dobe, ktorá potrebuje silnú duchovnú obnovu. Veď toľko vrážd, násilia, zločinov, ale aj podvodov a korupcií, ako v dnešných časoch dejiny ľudstva ešte nezaznamenali. Len na našom malom Slovensku sa každé tri minúty stane trestný čin. Cez čo skôr pôsobiť na deti a mládež, ktoré sú budúcnosťou ľudstva, ak nie cez rodiny. Na charaktere dieťaťa sa ukáže stav v rodine.
A preto zvlášť vás – drahé mami, drahí otcovia, vyzývam: starajte sa o výchovu vašich detí! Vštepujte im hlboko do srdca náboženské presvedčenie. Veď je to vaša povinnosť, vaše poslanie, ako otcov a matiek. A preto hľadajme všetci Boha! Hľadajme ho, ako ho hľadali apoštoli. Aby sme dokázali vytvoriť šťastnejšiu budúcnosť, šťastnejšiu generáciu už tu – na tejto zemi a raz aj šťastnú večnosť v nebi.