Všetci dobre vieme, že každý sme pri narodení dostali do daru jedno nepríjemné dedičstvo, ktoré nám zanechali naši prarodičia Adam a Eva – dedičný hriech. Všetci sme sa s týmto hriechom narodili a len Ježiš nás od neho oslobodzuje, a to sviatosťou krstu, ktorý pre nás ustanovil, aby sme sa tohto hriechu zbavili.
Len jeden človek bol uchránený od dedičného hriechu. Bola to Panna Mária. Ju si Boh vyvolil, aby sa stala Matkou toho Najčistejšieho – samého Boha. Nuž mohol vari Boh ponechať, aby sa Boží Syn narodil z niečoho nečistého? Zaiste nie! Preto Boh dáva túto krásnu výnimku, aby jeho Syn sa zrodil z prečistej Panny, a aby sa tak Mária stala vzorom a príkladom všetkých nás.
A ako sa zachovala Mária, keď jej anjel prišiel zvestovať, že ona bude tou vyvolenou, ktorá dá ľudstvu Mesiáša? Iné izraelské ženy by sa pri tejto správe rozplývali od radosti, pretože v tej dobe bolo bolo u židovských žien materstvo veľmi vážené a mnohé mali nádej, že snáď oni budú tými vyvolenými, ktoré prinesú na svet prisľúbeného Mesiáša. Mária však túto správu prijala akoby s úzkosťou. Prečo? Pretože už predtým sa Bohu zasvätila ako panna, čo vo vtedajšej dobe a pomeroch bolo veľmi zriedkavé. Preto Mária si myslela, že svoje panenstvo stráca. Ale Boh jej nevzal tento krásny stav a dáva jej ďalšiu výnimku – spolu s materstvom ponecháva Panne Márii aj panenstvo.
A tu sa najviac rozchádzame v názoroch s našimi odlúčenými bratmi a sestrami – protestantmi. Tí tvrdia: „Ale veď to nie je možné! Buď panna alebo matka! Ale spolu to nejde!“ Iste, majú pravdu, ak človek zmýšľa len pozemsky, ľudsky, biologicky. Musíme si však uvedomiť, že čo nám nie je možné, nie je nemožné Bohu, ktorému je všetko možné.
Vráťme sa však k tomu postoju, ktorý zaujala Panna Mária. Ľúto jej bolo vzdať sa toho krásneho stavu panenstva. Čo povedať na to dnešnej generácii dievčat, z ktorých mnohé nevedia pochopiť, čo to panenstvo je a aké blahodarné účinky má. Jedna mladá, ešte slobodná neveriaca žena mi povedala: „Vo všetkom by som vás vedela pochopiť, len v jednom nie – že musíte zostať v takomto stave.“ Myslela tým, že ako kňazi zostávame slobodní. Vtedy som jej na to odpovedal: „Milá slečna, keby ste vedela, čo Vás, ako ženu – matku čaká, asi by ste tiež zostali v tomto stave.“ Veď úloha ženy – matky, to je akoby najťažšia vysoká škola. Veď ide o základnú výchovu nového človeka. Tým ale vôbec nechcem znížiť stav panenstva. Práve naopak, týmto chcem len porovnať, že oba stavy sú veľmi dôležité a posvätené samým Bohom na plnenie svojich úloh vo veľkom spásnodejinnom programe.
Mária sa týmto činom stáva prototypom celej našej Cirkvi. Ona je pramatkou všetkých nás. Napráva to, čo pochybila Eva v raji. Obe dostali ten istý dar – milosť posväcujúcu. Ale každá ju inak využila. Kým Eva ju svojou neposlušnosťou stratila, Mária si ju svojou pokorou a poslušnosťou zachovala. Hľa, aký pekný vzor pre nás všetkých, ako môžeme využiť, alebo zneužiť dar, ktorý sme od Boha dostali.
Panna Mária nás všetkých vyzýva, aby sme ju nasledovali v jej čnostnom, svätom a čistom živote. Vložme sa preto pod jej ochranu a prosme za seba, za náš národ i za celý svet: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás!“