FARSKÝ OZNAM – Kvetná nedeľa v roku B + KÁZEŇ

Poriadok a úmysly svätých omší
29. marec – 4. apríl 2021

Farské Oznamy – Kvetná nedeľa

• Pondelok, Utorok a Streda sú dni Veľkého týždňa. V tieto dni bude možnosť vykonať si veľkonočnú svätú spoveď. Spovedať budem vonku pri kostole od 13.00 do 17.00 hodiny: v pondelok vo Veľkých Vozokanoch, v utorok v Malých Vozokanoch a v stredu v Nemčiňanoch. Každú pol hodinu sa bude podávať sväté prijímanie. Prosím o dodržanie hygienických predpisov – rúško a odstupy. Počas spovedania bude možnosť finančne prispieť do Pôstnej krabičky – pre chudobné africké deti a taktiež možnosť zakúpiť si časopis Milujte sa po 1,50 €.

• Zeleným štvrtkom začíname Veľkonočné trojdnie. V tento deň si pripomíname Poslednú večeru, ktorú slávil Pán Ježiš so svojimi apoštolmi pred svojim umučením a pri ktorej ustanovil Sviatosť oltárnu i sviatosť kňazstva.

• Na Veľký piatok si pripomíname Ježišovu smrť na kríži. Veľký piatok je jediný deň, kedy sa v našej katolíckej Cirkvi neslávi svätá omša.

• Pripomínam, že na Veľký piatok, podobne ako na Popolcovú stredu je prísny pôst, zdržanie sa mäsitého pokrmu a iba raz za deň sa môžeme dosýta najesť. Odporúča sa zachovať pôst až do Veľkonočnej vigílie.

• Na Bielu sobotu si pripomíname Ježišovo pochovanie do hrobu.Poklona pri Božom hrobe bude možná vo všetkých troch chrámoch našej farnosti od 8.00 do 17.00 hodiny bez vyloženej Sviatosti Oltárnej a bez uctievania kríža.

• V sobotu večer na Veľkonočnú vigíliu užzačíname  sláviť Ježišovo slávne zmŕtvychvstanie.

• Budúca nedeľa je Veľkonočná nedeľa – Nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania – najväčší kresťanský sviatok.

• Nakoľko ani cez Veľkonočné sviatky ešte stále nie sú povolené verejné bohoslužby doporučujem, aby ste sledovali Veľkonočné sviatky cez masmédiá.

KÁZEŇ na Kvetnú nedeľu – Nedeľa utrpenia Pána

Známy nemecko-anglický hudobný skladateľ Georg Fridrich Händel vo svojom svetoznámom diele – oratóriu Júda Makabejský, venoval časť skladby piesni – Príchod víťaza. Ospevuje v ňom slávny návrat Júdu Makabejského a jeho bratov, horliacich za vieru svojich otcov, vracajúcich sa z víťazných bojov proti helenistom, teda tým, ktorí zapredali vieru v pravého Boha – Jahveho. Tieto udalosti opisujú posledné dve knihy Starého zákona.
Slávnym ľuďom – bojovníkom a hrdinom sa za ich záslužné skutky hrala oslavná pieseň, skladali sa básne, alebo sa stavali víťazné oblúky. Takto do mesta vchádzali králi, alebo do menších spoločenstiev významní vedci a umelci.
Dnes takýto slávnostný vstup do Jeruzalema vykonal sám Ježiš. Ježiš, ktorý počas celého svojho verejného účinkovania žil skromne a držal sa v ústraní. Ježiš, ktorý sa nikdy nedal oslavovať kráľ. A keď ho chceli po zázračnom rozmnožení chleba vyhlásiť za kráľa, utiahol sa na osamelé miesto. A dnes, povedali by sme v celej svojej paráde, nesúci sa na oslíku, vstupuje Ježiš do Jeruzalema. Pred neho ľud kladie svoje rúcha, nalámané palmové ratolesti a ostatní s mávajúcimi palmami slávnostne volajú: „Hosanna synovi Dávidovmu!“ (Mt 21,9) Ako nejakému kráľovi. Ale veď on je tým kráľom. Takto si Židia vítajú svojho kráľa. Škoda len, že o niekoľko dni už kričia: „Preč s ním, ukrižuj ho!“ (Lk 23, 18-21)
Áno, Ježiš slávnostne vstupuje do mesta, nesúci sa na oslíku, aby z neho vychádzal bolestne, už nie na oslíku, ale nesúci kríž za spásu celého sveta.
Aká veľká je ľudská nevďačnosť, aké zvláštne je počínanie Židov. Najskôr Ježiša oslavujú, potom ukrižujú. A istotne tam boli aj takí, ktorým Ježiš dobre urobil, ktorých uzdravil. Zabudli na to, nezastali sa ho. Možno zo strachu. Ach tá nešťastná davová psychóza. Radšej si žiadajú zločinca Barabáša, ako Ježiša, ktorý kade chodil, dobre robil. Čudujeme sa nad takýmto počínaním? Nečudujme sa! Zahľaďme sa sami na seba. Ako rýchlo dokážeme zmeniť svoj názor.
My by sme mali najradšej Pána Boha ako nejakého panáčika na motúzku a mohli ním hýbať, ako sa nám páči. Zdôverujeme sa mu s rôznymi problémami, vieme sa vyžalovať, ale keď Boh žiada niečo od nás cez Cirkev, keď nám nevyplní nejaké naše želanie, stáva sa zlým a nepohodlným. A takéhoto Boha my už potom nechceme. Či nie sme aj my takou dokonalou kópiou vtedajších Židov?
Alebo si vezmime našu politickú situáciu na Slovensku. Často ľudí, ktorým sme dávali svoj aplauz, teraz častujeme nadávkami, vypískaním a nevďačnosťou. Či nie sme schizofrenici – rozpoltené osobnosti? Vieme my vlastne, čo chceme?
A napokon – a to je najväčšia rana v našej spoločnosti – dokážeme odvrhnúť od seba aj svojich najbližších. A tu je naša doba, naša spoločnosť príkladom toľkých rozvodov, potratov a odvrhnutia starých rodičov do starobincov.
Tak tomu bolo aj v jednej rodine, kde otec, už vdovec, postaral sa o svoju jedinú dcéru. Vyštudovala, dobre sa vydala, otec im podpísal dom, prispel na luxusné auto. Neskôr však, keď otec zostarol, začal byť mladým na ťarchu, a preto skončil v starobinci.
Aj takýto býva náš vzťah k Bohu i k blížnym. Vypočuli sme si Pašie – umučenie nášho Pána Ježiša Krista. Stretli sme tu mnoho postáv s najrozličnejšími pohľadmi a názormi na Ježiša. Zaiste sme tu našli aj seba. Kam sa môžeme zaradiť? Medzi tých, čo vytrvali s Ježišom až pod jeho kríž, alebo patríme k revúcemu davu? Žime tak, aby sme nikdy na Ježiša nekričali „Ukrižuj ho“, ale vždy mu spievali slávnostné „Hosanna.“