Farské oznamy – 29. nedeľa v období cez rok

Poriadok a úmysly svätých omší
19. – 25. október 2020

FARSKÉ  OZNAMY  XXIX. NEDEĽA V OBDOBÍ CEZ ROK

• Kvôli nárastu počtu nakazaných koronavírusom je od štvrtku 15. októbra až do odvolania obmedzený počet osôb na bohoslužbách v počte 6 osôb, vrátane kňaza a kostolníka. Sväté omše budú tak, ako bývajú, ale môžu sa na nej zúčastniť len 4 osoby z tej rodiny, ktorí majú nahlásení úmysel svätej omše. Ostatní využite možnosť sledovania svätých omší cez masmédiá. Zachovávajme tieto predpisy a zostávajme v modlitbách v tejto náročnej a neľahkej situácii.

• Dnes je Misijná nedeľa. Viac ako inokedy pamätajme vo svojich modlitbách na misie a misionárov, ktorí vo vzdialených krajinách ohlasujú Božie slovo. Zároveň v dnešný rok pripadá Misijná nedeľa na 18. október, na sviatok sv. Lukáša, kedy každoročne prebieha akcia Milión detí sa modlí svätý ruženec.  Kvôli pandémii sa nemôžeme zhromažďovať, ale modlite sa dnes vo svojich rodinách so svojimi deťmi a vnúčatami za misie, za pokoj vo svete, za odstránenie pandémie. Nakoľko dnes nemôže byť zbierka na misie, svoj milodar na misie môžete poslať na číslo účtu: SK88 0900 0000 0051 4976 4503. Do poznámky uveďte svoju poštovú adresu alebo e-mail. Adresa majiteľa účtu: Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, 811 09 Bratislava. Tí, ktorí odoberáte Katolícke noviny nájdete poštovú poukážku na zaplatenie milodaru v nich. Takisto vám môže byť zaslaná poštová pokážka. Kontaktujte na číslo telefónu: 02/529 64 916 alebo e-mail: info@misijnediela.sk

• Budúci víkend zo soboty na nedeľu sa mení čas na zimný. Hodinky si posunieme o hodinu späť.

• Budúcu nedeľu hodovú svätú omšu vo Veľkých Vozokanoch o 9.30 si budete môcť pozrieť on-line cez internet na facebookovej stránke farnosti Nemčiňany s doprovodom piesní našej mládežníckej skupiny.

• Spolu s oznamami zverejňujeme aj homíliu na 29 nedeľu v období cez rok.

29. nedeľa v období cez rok A

Boh si neraz pre svoje plány poslúži rôznymi udalosťami. Veľakrát sú to dokonca osoby, ktoré nie sú za neho, alebo dokonca sú proti nemu. Svoj neverný izraelský ľud potrestá pohanskými národmi. Najskôr je to asýrske zajatie, neskôr babylonské a ďalej si za svoj nástroj vezme pohanského perzského kráľa Kýrosa. On je nástrojom v rukách Božích na potrestanie Izraela, aby sa spamätal a vrátil na správnu cestu. Rana bola taká veľká, že Izrael vo svojich žalmoch narieka: „Prečo si nás Pane opustil, prečo si nás ponížil od našich nepriateľov?“ Napokon sa Izrael dostáva na dlhé roky pod mocnú Rímsku ríšu. Rimania sa stali pánmi nad vyvoleným národom. Okrem toho museli Židia platiť Rimanom dane. Každý Žid jeden denár za mesiac. Na minci bol vyrazený cisárov obraz s nápisom: „Tiberius cisár, syn boží, najvyšší kňaz.“ Takýto bohorúhavý nápis len ešte väčšmi poburoval Židov. Farizeji, aby mali od Rimanov pokoj, prijali platenie. Ale časť Židov, tzv. horlivci-zelóti sa búrili proti plateniu. Neraz došlo až ku krvavým zrážkam i popravám.

Túto situáciu využili zákerne a ľstivo farizeji. Prichádzajú za Ježišom: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka.“ (Mt 22,16) Krásne to vyjadrili farizeji. Krásne a pravdivo. Spoznali teda Ježišovu dobrotu a predsa ho neprijali. A na Ježiša vychádzajú s touto otázkou: „Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ (Mt 22,17) Na túto otázku možno odpovedať len dvoma spôsobmi: áno alebo nie. Obe odpovede však boli v Ježišov neprospech a na veľkú radosť farizejov. Zákernosť tejto otázky bola v tomto: Ak by Ježiš povedal „áno“, stratil by tým dôveru u mnohých ľudí, zvlášť u horlivcov-zelótov. Považovali by Ježiša za spojenca s Rímom. Ešte lepšie by farizejom vyhovovalo, keby Ježiš povedal „nie.“ Pretože tak by ho mohli priamo udať rímskej vrchnosti ako buriča, ktorý odvádza ľud od poslušnosti. A tak by sa Židia rýchlo zbavili nepohodlného proroka. Ježiš však dobre poznal túto ich lesť a preto si pýta peniaz: „Čí je tento obraz a nápis?“ „Cisárov.“ „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22, 20-21) Šalamúnska odpoveď. Takúto odpoveď z nich zaiste nikto nečakal. Týmto dal Ježiš svojim súčasníkom na vedomie, že tak ako majú dodržiavať príkazy Božie, tak sú pre nich platné a potrebné aj príkazy svetské.

A k tomuto sme vyzvaní všetci. Ako kresťania sme členmi katolíckej Cirkvi, máme v nej určité práva i povinnosti. Ale tým nestrácame občianstvo v štáte, v ktorom žijeme. A preto popri právach a povinnostiach kresťanských zostávajú nám aj práva povinnosti občianske. Cirkev pre svojich veriacich neruší štátne zákony. Naopak – vyzýva, aby sa zachovávali.

Toto zvlášť platí aj pre dnešnú náročnú situáciu. Mnohí sme rozhorčení nad situáciou protipandemických opatrení, nad opatreniami, ktoré nám predpisujú naši svetskí  predstavitelia, ale aj tu platí Ježišove: „Dávajte teda čo je cisárovo cisárovi a čo je Božie Bohu.“ (Mt 22, 20-21) Doslova povedané: „Dávajme to, čo patrí Bohu a Cirkvi a to čo patrí štátu.“

Často je to ťažké. Keď sme vstúpili do demokracie, prežívame a prekonávame množstvo problémov. Často naše útoky sú namierené aj na našich štátnych a vládnych predstaviteľov. Ako občania máme právo, ba ako kresťania máme povinnosť sa ozvať, ak je porušená spravodlivosť, alebo mravné hodnoty života. No nesmie to byť sprisahanie, bojkot, alebo rebelácia. Uvedomujme si, že aj našich svetských predstavených nám posiela Boh.

Jedna pani ostro odsudzovala istého vládneho činiteľa. Vtedy som sa jej spýtal: „A pomodlila ste sa už niekedy za neho?“  Rozhorčene odpovedala: „No, ešte sa mám za neho aj modliť?“ Nuž a za koho sa máme viac modliť, ako za tých, ktorí to najviac potrebujú?! Za svätcov sa nemusíme modliť. Tí našu modlitbu nepotrebujú. Tí sa modlia za nás. Keby sme sa viac modlili za svetskú vrchnosť, ako ju posudzovali, určite by sa situácia v našej krajine zlepšila. Aj v modlitebnej knižke máme modlitbu za svetských predstavených.

Preto s pokojom si plňme svoje občianske povinnosti, ale aj Bohu dávajme to, čo mu patrí: poklonu, úctu, dodržiavajme Božie i cirkevné prikázania. Plňme si svoje kresťanské povinnosti – modlitby, bohoslužby, posväcovanie sa sviatosťami. Ale toto všetko nech nie je len vonkajší úkon, ale predovšetkým vnútorný. Otvorme Bohu svoje srdce, aby on mohol vstúpiť do neho a prebývať v ňom.

Takto v plnení si svojich občianskych i kresťanských povinností si dokážeme vybudovať pokojné svedomie v tomto živote a vytvoriť si zásluhy prebývať raz v živote večnom.